Molfar Max Gordeev hovoril exkluzívne pre UNIAN o jesennej rovnodennosti a tradíciách v tento deň.
Jesenná rovnodennosť sa oslavuje 22. septembra / foto ua.depositphotos.com
22. septembra 2024, keď sa deň a noc zrovnoprávni v ich právach, príde čas jesennej rovnodennosti. Tento deň, starý ako zem sama, v sebe nesie ozvenu tradícií našich slovanských predkov, ktorí do tkaniva svojho života votkli kúzlo prírody.
Molfar Max Gordeev podrobne hovoril o tejto dobe a tradíciách.
Dovolenka Radogoshch
V dávnych dobách naši predkovia nazývali tento sviatok Radogoshch alebo Tausen. Nebol to len deň v kalendári, ale živé stelesnenie zmeny ročných období, momentu, keď leto prenieslo svoje sily na jeseň.
Predstavte si dedinu obklopenú zlatými poliami a karmínovými lesmi. Ráno, len čo sa prvé slnečné lúče dotkli zeme, ľudia sa zobudili so zvláštnym pocitom. Tento deň bol plný rituálov a obradov, z ktorých každý mal hlboký význam.
Vďačnosť zemskej sestre
Od prvých hodín dňa vychádzali sedliaci na polia. Niesli so sebou posledné snopy úrody, ozdobené stuhami a kvetmi. Tieto snopy neboli len obilím – zosobňovali samotnú podstatu života, dar zeme ľuďom.
Starší z dediny, sivovlasý mudrc, ktorého pohľad videl mnoho jesení, viedol obrad vďačnosti. Zdvihol ruky k nebu a povedal slová, ktoré sa dedili z generácie na generáciu:
„Ó, Matka Zem, naša zdravotná sestra, prijmi našu vďačnosť za tvoje štedré dary, nech ťa ctíme a nech nevyschne tvoja plodnosť!
Ľudia kládli na zem chlieb, med, ovocie – všetko najlepšie, čo sa tento rok urodilo. Nebolo to len darovanie, ale symbol jednoty človeka a prírody, vzájomná výmena darov.
Ohnivá očista
Keď slnko dosiahlo svoj zenit, začali sa prípravy na hlavnú akciu – zapálenie posvätného ohňa. Mladí chlapci zbierali suché konáre a slamu a ukladali ich na veľkú hromadu na centrálnom námestí v obci.
Za súmraku staršina zapálil oheň. Plamene stúpali vysoko do neba, rozháňali temnotu a zahrievali duše prítomných. Ľudia verili, že tento oheň má zvláštnu moc – odstraňuje všetko negatívne, čo sa v priebehu roka nahromadilo, a poskytuje ochranu do budúcnosti.
Roľníci jeden po druhom, od mladých po starých, preskakovali oheň. Každý skok bol sprevádzaný želaniami:
„Choroby sú preč a zdravie je v každej kosti!“
„Chudoba je popol a prosperita je domov!“
„Strach sa mení na plamene a v srdci je odvaha!“
Rituálne jedlo
Po očiste ohňom prišiel čas na spoločné jedlo. Ženy vynášali z domov veľké hlinené hrnce s kašou, pečené husi, koláče s jablkami a medom. Zvláštne miesto na stole zaujímal bochník – veľký okrúhly chlieb zdobený kláskami a figúrkami z cesta.
Predtým, ako začal jesť, najstarší z rodiny rozlomil bochník a rozdelil kúsok všetkým prítomným. Bol symbolom jednoty klanu a vďačnosti predkom za ich múdrosť a starostlivosť.
Pri jedle zneli piesne – ťahavé, melodické, hovorilo sa o striedaní ročných období, štedrosti zeme a večnom kolobehu života.
Veštenie do budúcnosti
Keď sa večera chýlila ku koncu a na oblohe už jasne žiarili hviezdy, nastal čas veštenia. Dievčatá sa zhromaždili pri rieke alebo jazere. Pleli vence z jesenných kvetov a byliniek, vtkávali do nich svoje sny a nádeje.
S piesňami a smiechom spustili vence na vodu a zapálili malé sviečky v orechových škrupinách. Veniec, ktorého sviečka horela najdlhšie, predznamenal jeho majiteľovi šťastný osud a skoré manželstvo.
Chlapci sa zhromaždili oddelene. Hodili žalude do ohňa, niečo si priali. Ak žaluď praskol hlasným zvukom, prianie sa malo splniť.
Rozlúčka s letom
Bližšie k polnoci sa celá dedina zhromaždila pri veľkom strašiaku, ktorý symbolizoval leto. Obliekli ho do žiarivých stužiek a kvetov, ale bol čas sa rozlúčiť.
Za spievania rozlúčkových piesní bola podobizeň odnesená k rieke. Tam ho posadili do malého člna ozdobeného jesenným lístím. Starší povedal:
„Vyplávaj, červené leto, do ďalekých krajín.“
Čln bol pustený do vody a všetci sledovali, ako pomaly mizne v tme a berie so sebou spomienky na teplo a svetlo predchádzajúcej sezóny.
Stretnutie na jeseň
Na úsvite, keď sa prvé slnečné lúče dotkli zeme, ľudia vyšli do poľa pozdraviť jeseň. Nosili so sebou košíky s plodmi novej úrody – jablkami, hruškami, orechmi.
Starší povedal slová pozdravu:
„Blahoželám, štedrá jeseň, príď k nám s blahobytom a pokojom.“
Ľudia rozhadzovali obilie po poli – symbolická sejba na budúci rok. Verili, že to pomôže krajine získať späť svoju silu po bohatej úrode.
Koniec prázdnin
Dovolenka sa skončila obecnými prácami – upratovaním domov a dvorov. Verilo sa, že čistota v dome v deň rovnodennosti zabezpečí poriadok a prosperitu na celý budúci rok.
Naši predkovia pochopili, že jesenná rovnodennosť nie je len striedanie ročných období. Bol to moment rovnováhy medzi svetlom a tmou, čas vďačnosti za minulosť a príprava na budúcnosť. Vtkali kúzlo prírody do svojho každodenného života a vytvorili tak harmóniu medzi človekom a svetom okolo neho.
„Dňa 22. septembra 2024, keď oslavujeme jesennú rovnodennosť, môžeme cítiť toto spojenie s našimi koreňmi. Možno už nezapaľujeme obrovské vatry a vznášame vence na vode, ale stále sa môžeme na chvíľu zastaviť, aby sme pocítili zmenu ročné obdobia.“ poďakovať za dary prírody a naladiť sa na nový kolobeh života. Nech nám tento sviatok pripomína múdrosť našich predkov, večný kolobeh prírody a dôležitosť udržiavania rovnováhy v našich životoch,“ hovorí Gordeev .
Max Gordeev na Instagrame – instagram.com/maxgord
